Slovensko, Žilina, 29. 10. 2021. Dnes v novom Parku Carla Gustava Swenssona v Žiline otvorili nielen park pomenovaný po tomto krajinnom architektovi ale taktiež odhalili jeho pamätník. Carl Gustav Swensson (* 15. júna 1861 – †13. apríla 1910) bol krajinný architekt švédskeho pôvodu a európskeho významu, ktorý pracoval na záhradných a krajinárskych projektoch vo Švajčiarsku a na území dnešného Rakúska, Česka, Poľska, Slovinska a Chorvátska. Na Slovensku je potvrdené zatiaľ iba jeho jediné dielo: krajinárske úpravy okolo Továrne na spracovanie súkna (Silleiner Fabriken Adolf Löw & Sohn), neskoršie známej ako Súkenka a Slovena.
V roku 2021 uplynulo 160 rokov od jeho narodenia a tiež 130 rokov od vybudovania parku pri vtedajšej Súkenke. Keďže ide zatiaľ o jediné preukázané a tiež jediné dochované dielo tohto architekta na celom území Slovenskej republiky, Mestské zastupiteľstvo v Žiline svojim uznesením schválilo pomenovanie bezmenného parčíka lemovaného ulicami Kysucká a Športová na Park Carla Gustava Swenssona. Podnet na premenovanie parku iniciovalo občianske združenie Servare et Manere, ktoré Mestu Žilina interpretovalo výsledky historického výskumu Mareka Sobolu. Súčasný parčík sčasti zaberá aj plochu pôvodného Swenssonovho diela. Súčasný park bol obohatený o sortiment vzácnejších a raritnejších druhov drevín, ktorý tvorí tzv. Expozíciu drevín v krajine. Každý strom a krík má číslo, popisku a QR kód, vďaka ktorému sa záujemca dozvie viac o konkrétnej drevine. Všetky informácie, vrátane pôdorysu celého parku, histórie miesta, histórie Súkenky či iné zaujímavosti súvisiace so Swernssonom sú umiestnené aj na niekoľkých informačných paneloch Celkovým zámerom je vytvorenie priestoru, ktoré okrem možnosti oddychu a zelenej zóny v inak priemyselnejšej oblasti mesta ponúkne aj historické a botanické informácie. Vznikla tak akási prvá miniatúrna mestská botanická záhrada, kde sa návštevník dozvie informácie o stromoch a kroch vysadených v jej areáli. Súčasnú obnovu parku navrhol Marek Sobola.
Mesto Žilina sa na podnet občianskeho združenia Servare et Manere rozhodlo financovať Pamätník C. G. Swenssona, ktorý združenie taktiež zrealizovalo. Pamätník je umiestnený v parku a jeho autormi sú krajinný architekt a umelec Marek Sobola, sochár Michal Janiga a Ján Janík, zabezpečujúci celkovú technickú dokumentáciu a dizajn informačných panelov rozmiestnených v parku.
Projekt pamätníka bol realizovaný pod oficiálnou záštitou Veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva vo Viedni. Pamätník tvoria dve neoddeliteľné súčasti: sochársko-architektonické dielo a živá výsadba. Samotná skulptúra vysoká 4,6 m je inšpirovaná Gotickou bránou, najkrajším prírodným útvarom Súľovských skál, horského masívu neďaleko Žiliny. Pamätník vychádza z Gotickej brány nielen tvarovo ale i materiálovo. Masív Súľovských skál je tvorený súľovským zlepencom, ktorý je veľmi podobný betónovej zmesi. Zelená strecha na korune pamätníka nachádza svoju druhovú podstatu v skalnej vegetácii. Zelená strecha ako nástroj súčasnej krajinnej architektúry získava čoraz väčšiu popularitu pri navrhovaní budov. Okrem svojej estetickej funkcie ide o prvok, ktorý sa výborne viaže s okolitou krajinou a v neposlednom rade táto zelená infraštruktúra zadržiava vodu v krajine a je životným priestorom pre mnohé druhy živočíchov. Vznikajú tak nové biotopy v urbanizovanom prostredí. Použitie súčasných krajinárskych nástrojov a metód spolu s klasickou architektonickou skulptúrou a materiálmi, vytvorilo predpoklad k vzniku moderného architektonicko-umeleckého diela, ktoré spĺňa okrem estetickej aj edukatívnu funkciu. Architektúra pamätníka svojou polohou prepája mestské dominanty: Katedrálu Najsvätejšej Trojice, Remeselnícky dom a budovu bývalej továrne na výrobu súkna, čím došlo k ich pomyslenému prepojeniu.
Portrét Carla Gustava Swenssona vymodeloval z drôtu Michal Janiga a umiestnil ho na čelnú stranu pamätníka. Použitie tohto materiálu priamo súvisí s remeslom drotárstva, ktoré bolo v minulosti veľmi rozšírené práve v okolí Žiliny (Divina, Dlhé Pole, Veľké Rovné). Takto došlo k spojeniu tradičného remesla s moderným sochárskym prejavom a architektúrou. Súčasťou pamätníka sú tri pamätné stromy – brezy previsnuté v kultivare ‚Dalecarlica‘ (Betula pendula ‚Dalecarlica‘, švédsky Ornäsbjörk). Tento strom bol objavený vo Švédsku v roku 1767 a od roku 1985 je švédskym národným stromom. Pamätné stromy vysadili vzácni hostia podujatia: Jej Excelencia pani Annika Markovic, švédska veľvyslankyňa v Rakúsku a pre Slovensko, Jej Excelencia, pani Martina Balunová, slovenská veľvyslankyňa vo Švédsku, pán Peter Fiabáne, primátor Žiliny, Marek Sobola, riaditeľ Servare et Manere, pán Michal Janiga a krajinný architekt Michael Schwahn z Nemecka, ktorý je Swenssonovým životopiscom a znalcom jeho diela. Slovenská pošta vydala pri príležitosti otvorenia parku príležitostnú poštovú pečiatku v netradičnej zelenej farbe.
Na podujatí bola predstavená aj najnovšia publikácia o parkoch a sadoch v Žiline od tria autorov Peter Štanský, Jozef Feiler a Marek Sobola. Ide o jedinečný počin pre zelenú históriu Žiliny a o prvú žilinskú publikáciu so švédskym resumé. Jedinečnosť celému podujatiu a ceremónii odhalenia pamätníka a otvorenia parku dodali nadšenci švédskej automobilovej značky Saab.
