Mnohí z vás možno nevedia, že v Žiline bolo podané jedno z vôbec prvých priamych svedectiev o tom, čo sa v deje za bránami nacistického vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. V priestoroch bývalého židovského starobinca na Hollého ulici otvorila Židovská náboženská obec v Žiline v spolupráci s mestom Žilina pamätnú izbu – návštevníci sa v nej môžu dozvedieť viac o príbehu Vrbu a Wetzlera, ale najmä zoznámiť sa s dobovými priestormi, kde vzniklo známe písomné svedectvo o hrôzach koncentračných táborov.
Pamätnú izbu prevádzkuje žilinská samospráva prostredníctvom Turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina.
130 KM DLHÝ ÚTEK NA SLOVENSKO
Slovenskí Židia Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba sa 7. apríla 1944 podvečer skryli do priestoru v naskladanom dreve vo vonkajšom strážnom okruhu nemeckého nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. V noci po troch dňoch vyšli z úkrytu a dali sa na útek smerom na Slovensko. Prekonali 130 kilometrov, kým sa dostali cez hranice až do Žiliny, kde v dňoch 25. – 28. apríla pred Židovskou pracovnou radou vypovedali o tom, čo sa deje v tábore smrti, z ktorého ušli. Na základe ich výpovedí bola spísaná detailná 32-stranová správa o fungovaní najväčšieho nacistického tábora smrti, ktorá mala zabrániť ďalším deportáciám a plánovanej smrti desaťtisícov ľudí v plynových komorách. Správa Wetzlera a Vrbu, známa aj ako Správa o Osvienčime a Brzezinke alebo Osvienčimská správa bola spísaná v anglickom jazyku a okamžite preložená do ďalších jazykov. Do troch častí správy spísali Vrba a Wetzler to, čo obaja alebo individuálne zažili. Výpoveď obsahovala napríklad nákres táborov v Osvienčime a Brzezinke, náčrt krematória a plynovej komory, odhad počtu ľudí, ktorí zahynuli v plynových komorách podľa jednotlivých krajín, systém evidencie a fungovania táborov a ďalšie podrobné informácie.
